Čo je elektroosmóza?

Princíp, na ktorom je všetko postavené

Elektroosmóza je fyzikálny jav, pri ktorom sa voda v poréznom materiáli napríklad v murive pohybuje pod vplyvom elektrického poľa. Vo vode rozpustené ióny reagujú na napätie medzi elektródami, a molekuly vody sa tak môžu „strhávať“ smerom ku katóde. Teoreticky je možné týmto spôsobom ovplyvniť smer vzlínania vlhkosti. V praxi sa stretneme s dvoma typmi systémov: aktívnou elektroosmózou, ktorá využíva nízke jednosmerné napätie a elektródy zabudované do muriva, a pasívnou elektroosmózou, ktorá pracuje na princípe „rezonančného poľa“.

Za ideálnych laboratórnych podmienok môže elektroosmóza vykazovať určitý účinok. Fungovanie je ale závislé na celom rade faktorov, ako je vodivosť muriva, homogénny a prepojený pórový systém, správne rozmiestnenie elektród a stabilné napájanie. Ak sú všetky podmienky splnené, dá sa niekedy zaznamenať aj pokles vlhkosti, najmä pri rovnomernom tehlovom murive.

Prečo elektroosmóza obvykle nefunguje

V reálnych stavbách však tieto ideálne podmienky takmer neexistujú. Murivo býva zmiešané, obsahuje rôzne materiály a prerušenia, ktoré prenos elektrického poľa narúšajú. Samotné vzlínanie je navyše spôsobené predovšetkým kapilárnym tlakom, na ktorý má elektroosmóza len obmedzený vplyv. Dosah elektrického poľa je malý, prúdenie vlhkosti je v konštrukciách často viacsmerné, elektródy sa časom zanášajú soľami a výkon systémov je obmedzený bezpečnostnými limitmi nízkeho napätia. Výsledkom je, že účinnosť v praxi býva mizivá.

Nie je preto prekvapením, že rad nezávislých testov aj odborných inštitúcií (napr. TU Wien, Fraunhofer-Institut, ČVUT, WTA) dospel k záveru, že elektroosmóza nedokáže dlhodobo a spoľahlivo riešiť problém vzlínajúcej vlhkosti. Ak vás zaujímajú konkrétne príklady z praxe a reálne dôkazy nefunkčnosti tejto technológie, môžete sa pozrieť na našu podstránku venovanú prípadom klientov, ktorí po neúspešnej elektroosmóze hľadali skutočne funkčné riešenie.