Princíp injektáže muriva proti zemnej vlhkosti spočíva v navŕtaní stavebnej konštrukcie podľa zvoleného technologického postupu. Po vyvŕtaní otvorov, ktoré sa vykonáva v sklone tak, aby vrty pretli ložné škáry tehál alebo podľa skutočností, ktoré určí technik na mieste, sa do týchto otvorov vložia a upevnia injektážne pakre. Na tieto pakre sa potom pripoja hadice injektážneho čerpadla. Pod tlakom, ktorý je nedeštruktívny, sa do muriva čerpadlom tlačí injektážna jednosložková polyuretánová hmota. Po styku injektážnej hmoty s vlhkosťou v murive táto hmota začne reagovať – napäňovať, čím vypĺňa dutiny a kapiláry v škárach muriva a tehly v murive obaľuje. Po vytvrdnutí hmoty sa v murive vytvorí mechanická bariéra proti vzlínajúcej zemnej vlhkosti.

V praxi sa často stretávame u investorov aj projektantov s názorom, načo ešte investovať do sanačnej omietky a difúznych líšt, keď bola vykonaná hydroizolačná clona, ktorá zabráni ďalšiemu vzlínaniu vody. Teoreticky by nemusela byť vykonaná, ale iba v prípade, že ponecháme murivo bez omietky po dobu až 1 roka a umožníme odvetrávanie vlhkosti z muriva. Ani táto doba však nemusí byť dostatočná, ak ide o hrubšie a zmiešané murivo napr. v pivničných priestoroch, kde nie je možné zaistiť dostatočné vetranie. Podľa stupňa vlhkosti alebo obsahu solí v murive je možné použiť aj lacnejší druh sanačnej omietky. Často je možné použiť iba sanačnú prísadu do malty.